Keď sme pred ôsmimi rokmi preberali zodpovednosť za Bratislavu, hovorili sme, že naše mesto sa môže zmeniť. Že sa môže dotiahnuť na úspešnejšie metropoly, ku ktorým sme všetci dlhodobo vzhliadali. Dnes sa karty obracajú, už to nie sme len my, ktorí sa pozerajú von. Iné európske mestá sa začínajú inšpirovať nami. Bratislava už nie je mesto, ktoré len dobieha zameškané a rieši traumy z minulosti. Za osem rokov sa z „pacienta v kritickom stave" stala sebavedomá a fungujúca európska metropola. Nastavili sme transparentné procesy, naštartovali kľúčové investície a priniesli kvalitu do ulíc a verejných priestorov.
Mesto sa však vždy musí pozerať dopredu. Nielen spravovať to, čo momentálne máme, ale budovať mesto tak, aby sme si v ňom mohli plánovať život aj v budúcnosti. Istota budúcnosti je to najvzácnejšie, čo mesto môže ľuďom dať - pokojný a bezpečný domov, v ktorom budeme chcieť žiť a vychovávať svoje deti.
Chceme, aby Bratislava patrila k európskym lídrom v kvalite života, aby bola Bratislava naďalej bezpečným a pokojným miestom s rozmanitou ponukou kultúrneho a športového vyžitia. Chceme, aby sa ľuďom a firmám v Bratislave darilo a nemuseli odchádzať za príležitosťami inde. Naopak, aby sa mladí ľudia do Bratislavy vracali, lebo život v nej im dáva zmysel.
Kvalitu života budeme zlepšovať vo všetkých oblastiach a aspoň v dvoch z nich sme na dobrej ceste byť najlepší.
Našou ambíciou je budovať moderné, bezpečné, funkčné, prosperujúce a spravodlivé mesto, ktoré poskytne dostupnú vysokú kvalitu života pre všetkých obyvateľov. Mesto, ktoré stojí na silných základoch – na demokratických hodnotách, udržateľnosti a spolupráci. Kým iní ponúkajú konflikty a návrat do minulosti, my ponúkame Bratislave stabilitu a kvalitnú budúcnosť.
Za hlavné problémy v oblasti dopravy považujú obyvatelia nedostatok parkovacích miest a plynulosť premávky. Príčina oboch problémov je skrytá v neustále rastúcom počte áut. Dáta jednoznačne ukazujú, že Bratislava patrí k mestám s najväčším počtom registrovaných áut na 1000 obyvateľov v Európe, vyššie počty má spomedzi hlavných miest iba Praha a Varšava. V Bratislave máme viac ako 700 registrovaných áut na 1000 obyvateľov, zatiaľ čo susedná Viedeň má tento index pod 400 registrovaných áut na 1000 obyvateľov a Kodaň dokonca pod 300. K tomuto je potrebné prirátať tiež denný prílev osobných automobilov do mesta z blízkych satelitov. Tieto dva faktory, spolu s donedávna neregulovaným parkovaním v meste a obrovským investičným dlhom na nosnom dopravnom systéme, viedli aj k celkovému zhoršeniu plynulosti premávky.
Tento stav však nie je nezvratný a dôsledne na jeho zvrátení pracujeme. My vieme, že medzi najlepšie mestá pre život patria tie, kde sú všetky spôsoby dopravy v rovnováhe. A preto sa snažíme budovať kvalitnú infraštruktúru pre čo najviac rôznych spôsobov dopravy, do ktorých sa všetci obyvatelia efektívne rozdelia podľa svojich individuálnych potrieb a preferencií.
Rozvoj a plynulosť dopravy v Bratislave staviame na nasledovných princípoch:
Spoľahlivá, rýchla a dôveryhodná MHD
Kvalitná verejná doprava je základným predpokladom pre kvalitný život v meste a zároveň aj najúčinnejším liekom pre plynulosť dopravy v meste. Súčasne ide o najdôležitejšiu mestskú kompetenciu aj najväčšiu položku mestského rozpočtu. Už dnes prepravuje DPB skoro 300 miliónov cestujúcich ročne. Viac ako polovica obyvateľov využíva MHD denne, čo nás radí medzi špičku v používaní MHD spomedzi všetkých európskych hlavných miest. Našim cieľom je urobiť z Bratislavy mesto s najlepšou hromadnou dopravou v kategórii stredne veľkých miest bez metra. Kvalitu MHD posudzujeme naprieč viacerými ukazovateľmi, osobitne však:
V oblasti rozvoja MHD budeme okrem prípravy a výstavby nových električkových tratí pokračovať aj v modernizácii existujúcich električkových tratí.
V rokoch 2026 až 2028 zrekonštruujeme Ružinovskú radiálu, čím zvýšime bezpečnosť, rýchlosť a pohodlie cestovania na tejto trati. Rekonštrukcia bude zahŕňať kompletnú obnovu električkovej trate vrátane priľahlých území, ako je napr. kompletná obnova Krížnej ulice systémom „od fasády k fasáde“.
Kvôli bezpečnosti a rýchlosti prevádzky uskutočníme aj rekonštrukciu električkovej trate na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu v úseku od tunela po most SNP (do roku 2029). Zároveň spojazdníme túto trať aj pre autobusy MHD, vďaka čomu budú aj autobusy na tomto úseku jazdiť rýchlejšie.
Po získaní dodatočných eurofondových zdrojov do roku 2030 spustíme výstavbu novej ekektričkovej trate Pribinova – Košická, čím dôjde k napojeniu tzv. nového centra mesta na nosný dopravný systém mesta a zároveň k prepojeniu petržalskej a ružinovskej vetvy.
V závislosti od pripravenosti ŽSR predĺžime električkovú trať k TIOP Ružinov, čo prinesie napojenie na zastávku ŽSR a bude slúžiť ako nový prestupový bod.
V spolupráci s investormi v lokalite Bory bude na realizáciu pripravené predĺženie Dúbravsko-karloveskej radiály až do nemocnice Bory tak, aby nová štvrť aj nemocnica bola pre obyvateľov mesta čo najprístupnejšia.
Budeme pokračovať v projektovaní ďalších strategických investícií do rozvoja nosného električkového systému MHD, konkrétne:
V rámci rozvoja hromadnej dopravy dokončíme prípravu trolejbusovej trate Koliba-Kramáre, čím ešte viac odľahčíme dopravu na Karpatskej a v prípade dostatočných eurofondových zdrojov túto trať v rokoch 2029-30 aj zrealizujeme.
Popri výstavbe nových električkových a trolejbusových tratí sa zameriame aj na modernizáciu vybraných úsekov existujúcej infraštruktúry a prestupných uzlov (vrátane Patrónky), s cieľom zvýšiť komfort cestovania a zlepšiť kvalitu prestupov medzi jednotlivými druhmi dopravy v rámci mesta. Spustíme veľkú modernizáciu starších prístreškov MHD a na mnohých zastávkach bez prístreškov, kde cestuje väčšie množstvo ľudí, chýbajúce prístrešky dobudujeme. Súčasťou bude aj kultivácia zastávok po vzore úspešných modernizácií ako na Račianskej radiále.
Od štátu budeme požadovať zásadné zlepšenie železničnej dopravy v meste. V prvom rade budeme naďalej prioritne žiadať o plnohodnotnú rekonštrukciu Hlavnej stanice v Bratislave, keďže jej súčasný stav je neakceptovateľný. Ďalej budeme žiadať o využívanie existujúcej železnice v meste na efektívnu vnútromestskú verejnú dopravu, a to zvýšením taktu vlakov na 15 min. interval v špičke a vybudovaním nových železničných zastávok Nesto, Južné mesto, Lido, Pálenisko/Zimný prístav, Ružinov, Bory. Pre zlepšenie medzinárodného napojenia Bratislavy je dôležité, aby ŽSR spolupracovali s rakúskymi železnicami na napojení tratí z Viedenského letiska až do Petržalky.
Kvalitná a prejazdná cestná infraštruktúra
V oblasti rozvoja cestnej infraštruktúry sa zameriame najmä na rozvoj v miestach, v ktorých dochádza k zbytočnému spomaleniu a narúšaniu plynulosti cestnej premávky. Pripravíme tiež veľké dopravné projekty, s ktorými sa nedarilo pohnúť dekády. Pôjde o nasledovné projekty:
Prepojené a bezpečné cyklocesty, bezbariérové a bezpečné chodníky
Okrem rekonštrukcií a budovania novej cestnej infraštruktúry sa budeme intenzívne venovať aj rekonštrukciám chodníkov a výstavbe cyklotrás. Budeme pokračovať najmä v prepájaní existujúcich cyklotrás a tvorbe oddelených cyklotrás. Do roku 2030 vznikne ďalších cca 35 km novej cyklistickej infraštruktúry, vrátane nových trás v rozostavaných developmentoch ako napr. Zwirn - Košická, Trnavské mýto a ďalšie.
V oblasti cyklociest pôjde najmä o tieto projekty:
Pokračujúce upokojovanie dopravy v rezidenčných zónach prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti v zónach so zvýšeným výskytom chodcov, osobitne detí a seniorov, a preto budeme pokračovať v budovaní zvýšených priechodov pre chodcov – do konca roka 2030 ich zrealizujeme ďalších 30.
Budeme tiež pokračovať v oprave a debarierizácii chodníkov. Do roku 2030 plne debarierizujeme ďalších 750 strán priechodov pre chodcov, čím zvýšime počet debarierizovaných priechodov z 38 % na 50 % (z 2650 na cca 3400 debarierizovaných priechodov).
Lepšie parkovanie pre rezidentov, férové parkovanie pre návštevníkov
Prvoradým cieľom parkovacej politiky je, aby rezidenti ľahšie zaparkovali tam, kde bývajú. V najbližších štyroch rokoch sa parkovacia politika zameria nielen na rozširovanie regulovaných zón, ale aj na ďalšie systematické zvyšovanie parkovacích kapacít v už zavedených zónach prostredníctvom menších lokálnych zásahov v spolupráci s mestskými časťami. Súčasne bude systém na základe dát priebežne upravovaný s cieľom ďalej zlepšovať podmienky pre obyvateľov, podobne ako tomu bolo pri odpustení prvej pokuty za posledných 12 mesiacov.
Budeme pokračovať v systematickom rozširovaní zón PAAS s cieľom zaviesť do konca roku 2030 regulované parkovanie všade tam, kde je to potrebné. Postupovať budeme ambicióznym, ale realistickým tempom cca 5 zón ročne.
Z fondu mobility, ktorý sa tvorí z príjmov z parkovacej politiky, vybudujeme parkovacie domy v lokalitách ZOO, Saratovská, Topoľčianska a Wolkrova. Celkovo tak vytvoríme ďalších 460 krytých parkovacích miest.
Rovnako vybudujeme nové záchytné parkovisko pri ZOO (zo strany Kauflandu) a na Zlatých pieskoch, spolu s kapacitou ďalších 843 parkovacích miest.
Skúsenosti z celého sveta potvrdzujú, že to, ako verejný priestor vyzerá a ako dobre sa v ňom cítime, ovplyvňuje aj to, ako sa k sebe správame. A my chceme, aby Bratislava tvorila jednu silnú, súdržnú a podporujúcu komunitu. Budeme preto aj naďalej rozvíjať verejné priestory na európskej úrovni a zvyšovať v nich dostupnosť verejnej zelene. Súčasťou investičného plánu mesta sú aj veľké investície do dopravnej infraštruktúry, ako sú električkové radiály, opravy údržbových základní DPB a nákup nových vozidiel MHD (električky, trolejbusy a autobusy). Bez pravidelných investícií a údržby stráca mestský majetok na hodnote a narastá cena neskorších opráv, a preto tiež budeme pokračovať v investíciách do technickej infraštruktúry mesta, vrátane mostov, areálov a budov. Najväčšou investičnou akciou mesta bude projekt modernizácie spaľovne ZEVO. V neposlednom rade pôjde aj o obnovu a novú kultúrnu a športovú infraštruktúru. Mimoriadne dôležitá je aj dostupnosť bývania v meste. V tejto oblasti sa zameriavame na zefektívnenie územnoplánovacích procesov a tvorbu predvídateľných pravidiel pre fungovanie developerov tak, aby sa rozvoj mesta dial vo verejnom záujme. Naďalej budeme pokračovať v tvorbe mestského bytového fondu.
Nadviažeme tak na rekordné investície z predchádzajúcich rokov; medzi rokmi 2019-2025 sme preinvestovali do infraštruktúry v meste dvojnásobne viac ako naši predchodcovia počas predošlých 7 rokov, teda vyše 400 miliónov eur, z čoho viac ako polovica išla do rozvoja mestskej hromadnej dopravy. Podarilo sa nám pritom zvýšiť mieru čerpania kapitálového rozpočtu na 90 % a stiahnuť zadlženosť mesta na historicky najnižšiu úroveň.
Verejné priestory a „Živé miesta“
Kvalita verejného priestoru je jedným z najviditeľnejších prejavov fungujúceho mesta a našej schopnosti starať sa o spoločné veci. Medzi vlajkové lode obnovy verejných priestorov v ďalšom období radíme najmä rekonštrukciu Kamenného námestia v území trojuholníka medzi budovou Prioru, Štúrovou ulicou a budovou Manderlu v rámci dokončenia projektu Živé námestie. Začneme taktiež realizovať projekt Plató – prekrytie Staromestskej ulice – a dokončíme obnovu okolia jazera Rohlík v Ružinove. Veľkými premenami prejdú verejné priestory aj okolo rekonštruovaných a nových električkových radiál Ružinovská a Pribinova-Košická.
Do roku 2030 pripravíme a zrealizujeme projekty revitalizácií ďalších 20 verejných priestorov celomestského aj lokálneho významu. Ešte viac posilníme prítomnosť programu obnovy verejných priestorov „Živé miesta“ v mestských častiach. Ich súčasťou budú dnes už štandardné vylepšenia typu kvalitná dlažba, zeleň, drobná infraštruktúra, mobiliár a kultivácia verejného priestor na európsku úroveň.
Medzi konkrétne projekty v mestských častiach, ktoré zrealizujeme (s podporou mestských častí), patria napríklad:
Obnovené mosty a cesty
Komplexne zrekonštruujeme dva mosty – Bojnická a Rusovská cesta a zrekonštruujeme ďalšie štyri mosty s vysokou frekvenciou dopravy a horším technickým stavom. Budeme tiež významne pokračovať v postupných rekonštrukciách ďalšej cestnej infraštruktúry v rámci programu obnovy ciest. V záujme zrýchlenia a skapacitnenia investícií do mostov zvážime možnosti financovania cez PPP projekty.
Aktivácia verejných budov
Dokončíme komplexnú rekonštrukciu kúpeľov Grössling, vrátane budovy novej mestskej knižnice a sprevádzkujeme budovu Eko-Iuventy – Mičurín. Ďalej predstavíme zámer a pilotne aj otvoríme kultúrno-komunitno-športový areál Bazová podľa potrieb miestnej komunity, využijúc existujúce budovy. Ďalšou premenou prejdú viaceré kultúrne budovy a športová infraštruktúra.
Dostupnejšie bývanie a nájomné bývanie
Dostupnosť bývania v meste berieme veľmi vážne. Preto sme aj vďaka práci s územným plánom na miestach, kde to je vo verejnom záujme, umožnili výstavbu až 20 000 nových bytov. Rozvoj mesta sa bude ďalej sústrediť na miesta, kde máme veľké rezervy a súčasne tam existuje alebo je plánovaná dobrá dostupnosť dopravnej infraštruktúry. Ide najmä o rozsiahle brownfieldy v územiach okolo Mlynských Nív či popri Vajnorskej radiále, ale aj o nové rozvojové póly na severozápade (Bory) a severovýchode (okolo novej nemocnice Vajnory).
V širšom centre stojí množstvo prázdnych starších kancelárskych priestorov – v dosahu MHD, škôl a škôlok, bez záberu novej pôdy a s nižšími nákladmi než novostavba na periférii. Pripravíme novú politiku na administratívnu konverziu týchto starých súkromných kancelárskych budov na byty. Vzniknúť tak môže ďalších 9 800 bytov pre 19 700 ľudí. Tento program zároveň zjednoduší vybrané normy tak, aby konverzie umožnili minimalizovať stavebné náklady, čo povedie k nižšej koncovej cene.
Budeme pokračovať v rozvoji mestského nájomného bývania. Pri investíciách do bývania budeme dôsledne zohľadňovať finančné možnosti mesta. Veľké projekty budeme kombinovať s externými zdrojmi – eurofondami či zdrojmi zo ŠFRB a inými dotáciami. V ďalších rokoch z týchto zdrojov zrealizujeme viaceré veľké investície, vďaka čomu vznikne ďalších 700 bytov pre dostupné mestské nájomné bývanie:
Bratislava je dnes mestom s dobrým finančným zdravím. Zadlženie mesta sme znížili na historicky najnižšiu úroveň (45,91 % v roku 2025 oproti 51,66 % v roku 2018), mesto hospodári s rozpočtovými prebytkami (24 mil. eur v roku 2025), pre finančný sektor je spoľahlivým kredibilným partnerom, ktorý nemá problém so splácaním záväzkov a vie získať financie za najnižšie úrokové sadzby na trhu.
Vďaka transparentnej spolupráci s developermi získame v budúcnosti až vyše 560 bytov na základe už existujúcich kontribučných zmlúv. Súčasne sme zaviazali developerov k investíciám vo výške dvesto miliónov eur, ktoré sa vo verejnom priestore a dopravnej infraštruktúre prejavia už v nasledujúcich rokoch.
Bratislava je dnes jednou z najlepšie hodnotených samospráv pri čerpaní eurofondov a mesto a jeho mestské podniky sú pravidelne hodnotené ako NAJ zamestnávatelia vo svojich segmentoch. Nastavené protikorupčné opatrenia nedávno pozitívne zhodnotila Rada Európy a systém transparentných výberových konaní už roky slúži ako pozitívny príklad pre iné samosprávy aj verejné inštitúcie.
Udržateľné financovanie mesta
Je pre nás absolútnym základom pokračovať v udržiavaní dobrého finančného zdravia a znižovaní miery zadlženia hlavného mesta. Za týmto účelom budeme dôsledne uplatňovať vlastný interný predpis, podľa ktorého 30 % zo sumy predaného majetku pôjde na splatenie istiny dlhu. Do roku 2030 znížime zadlženosť mesta na historicky najnižšiu úroveň 40 %. Na druhej strane budeme hľadať a rozvíjať nové zdroje príjmov mesta (napr. odplatné využívanie kapacity nezastavateľných pozemkov mesta) a efektívne využívať nové kontribúcie developerov.
Bratislava dlhodobo nakupuje energie pre mestské organizácie a mestské spoločnosti v rámci spoločného verejného obstarávania. V ďalšom období predstavíme aj dlhodobú stratégiu nákupu elektriny a zemného plynu s rozložením rizika a pravidelným vyhodnocovaním jej dopadov. Cieľom je nielen šetriť zdroje, ale aj znižovať riziká v súčasnej geopoliticky nepredvídateľnej dobe.
Bratislavské centrum služieb realizuje spoločné nákupy pre rozpočtové a príspevkové organizácie. Hromadné nákupy rozšírime na čo najvyšší počet služieb a tovarov a zapojíme do neho aj mestské obchodné spoločnosti.
Verejné obstarávanie, ktoré šetrí verejné financie
Posilníme centrálne obstarávanie mesta a jeho organizácií, čím znížime transakčné náklady na realizáciu obstarávaní. Namiesto desiatok podobných tendrov v mnohých organizáciách ich budú v rámci skupiny mestských organizácií len jednotky. Zároveň sa zvýši dosiahnutá hodnota za peniaze, keďže vďaka agregovanému dopytu mesto získa vyššie množstevné zľavy i kvalitu. Centralizovaným nákupom vieme znížiť cenu tovarov a služieb o tretinu.
Pri štandardizovaných položkách budeme používať moderný mestský eShop, vďaka ktorému obstaráva jedna organizácia a ostatné len objednávajú. Postupne do eShopu budeme zapájať všetky mestské organizácie a podniky a výhľadovo ho v prípade záujmu otvoríme na dobrovoľnej báze aj pre mestské časti a ich organizácie. Mesto a mestské časti tak získajú možnosť výrazných úspor pri verejných nákupoch tovarov a služieb. Pri ťažšie štandardizovaných položkách budeme aj ďalej realizovať samostatné obstarávacie projekty.
Prosperujúca Bratislava
Na dlhodobom úspešnom pôsobení firiem v Bratislave je postavená nielen prosperita mesta, ale aj celého Slovenska. Mesto Bratislava si uvedomuje svoju, hoci obmedzenú, rolu v rozvoji ekonomiky mesta, no tiež zodpovednosť s tým spojenú. Budeme preto ešte výraznejšie rozvíjať náš Program ekonomickej spolupráce „Bratislava: Hlavné mesto možností pre talent a inovácie“. V rámci programu vytvoríme spolu s partnermi zo súkromného i verejného sektora tím zodpovedný za lákanie investícií a pracovných príležitostí do Bratislavy. Budeme tiež podporovať inovácie v mestskom prostredí a mestských firmách.
Komunálny podnik a jeho rozvoj
Komunálny podnik Bratislavy bol založený s cieľom zvýšiť kvalitu údržby mesta, znížiť závislosť na externých dodávateľoch, robiť údržbu efektívnejšie a šetriť tak verejné financie. Úspora financií oproti externým dodávateľom predstavuje vo väčšine činností 20 až 30 %. Tento zámer sa darí postupne napĺňať a budeme v jeho plnení pokračovať aj v ďalšom období. Cieľom je, aby mestský Komunálny podnik do konca roku 2030 prevzal správu nad 80% územia hlavného mesta.
Zvýšime aj rozsah výkonov Komunálneho podniku pri údržbe zelene. V rokoch 2027-28 preberieme údržbu ciest vo všetkých častiach okresu Bratislava IV. Rovnako zvýšime podiel výkonov podniku pri realizácií dopravného značenia na území mesta a vytvoríme kapacitu podniku na realizáciu jednoduchších opráv chodníkov.
Mestské služby dostupné obyvateľom
Bratislava za posledné 4 roky spravila výraznú digitálnu transformáciu — nielen vo vnútri úradu, ale najmä navonok, smerom k obyvateľom. Budeme ďalej rozvíjať Bratislavské konto, ktoré dnes využíva už 60 000 obyvateľov, je nástrojom poskytovania mestských služieb a uľahčuje komunikáciu občanov s magistrátom. Portfólio služieb v konte budeme rozširovať tak, aby obyvateľ mohol na jednom mieste toho vybaviť čo najviac. Mesto vás upozorní skôr, než sa musíte pýtať – proaktívne notifikácie rozšírime z parkovania aj na informácie, ktoré sú dôležité alebo pomôžu nezabudnúť, napr. výpadky vody na vašej ulici, zmena trasy autobusu, termín vývozu odpadu či rozkopávky a uzávierky vo vašej štvrti.
Digitalizácia kontroly
Senzory rozmiestnené po meste budú sledovať kvalitu ovzdušia aj intenzitu dopravy. Mesto ich spolu so satelitnými dátami použije na lepšie rozhodnutia o dopravných obmedzeniach a zeleni. Kamery v kombinácii s analytickými nástrojmi a rozpoznávania obrazu cez umelú inteligenciu pomôžu dozerať tiež na bezpečnosť v meste, plánovať dopravné zmeny a ich dopad na rizikových miestach skôr, než spôsobia problémy. Rovnako bude v najbližších rokoch v spolupráci s mestskými časťami zdigitalizovaná správa zelene, čo umožní efektívnejšiu starostlivosť o zeleň.
Budeme pokračovať aj v rozvoji metropolitnej optickej siete a vytvoríme sieť dopravných senzorov na sčítavanie a vyhodnocovanie dopravy. Dáta z týchto senzorov búdu tiecť do systému na vyhodnocovanie senzorických dát, budú vizualizované na mapovom podklade a budú slúžiť na sledovanie aktuálneho stavu ciest. To napríklad umožní počas zimného obdobia efektívnejšie rozhodovanie pri rozsahu zásahov zimnej údržby.
Bezpečnosť patrí medzi najdôležitejšie ľudské potreby. Bratislava síce stále patrí k najbezpečnejším mestám v Európe, zvlášť z pohľadu násilnej kriminality, no predovšetkým kvôli nešťastnej novele trestného zákona v minulom roku došlo k zhoršeniu pocitovej bezpečnosti. Na vzniknutú situáciu sme zareagovali historicky najväčším počtom mestských policajtov a policajtiek v uliciach, ako aj zvýšenou koordináciou so štátnou políciou pri riešení problémových lokalít. Na celkové zlepšenie situácie však bude potrebná aj séria viacerých ďalších systémových krokov.
Mestská polícia prítomná v celom meste
Ešte viac posilníme kapacity mestskej polície, najmä policajtov v teréne. Cieľom je zvýšiť ich počet o 100 oproti roku 2026 (nárast zhruba o 30 %). Toto číslo zohľadňuje maximálne kapacity školiaceho strediska aj bežnú fluktuáciu v zbore. Okrskári mestskej polície budú prítomní v každej mestskej časti. Zameriame sa aj na preventívne opatrenia v konkrétnych lokalitách a v spolupráci so štátnou políciou sa osobitne budeme venovať problémovým lokalitám (napr. v okolí stanice Nivy, Trnavského mýta, Kamenného námestia, Zátišia a Podunajských Biskupíc).
Po rozšírení kompetencií mestskej polície budeme môcť účinnejšie vymáhať pravidlá kultivovaného využívania verejného priestoru s cieľom znížiť mieru incidentov, agresívneho, obťažujúceho a poburujúceho správania vo verejnom priestore a zvýšiť tak pocitovú bezpečnosť obyvateľov. V spolupráci s DPB zabezpečíme aktívne hliadkovanie mestských policajtov aj vo vozidlách MHD.
Vybudujeme novú stanicu Mestskej polície na Kamennom námestí. Mestskej polícii taktiež zabezpečíme ďalší rozvoj techniky (drony, autá, kamerový dohľad). Už dnes majú prakticky všetci mestskí policajti osobné kamery (bodycams) a rozšírili sme mestský kamerový systém na vyše 780 kamier. Tento systém budeme ďalej skvalitňovať a najmä rozširovať o ďalšie bezpečnostné kamery.
Ak dostaneme od Národnej rady SR nové právomoci, budeme tvrdo regulovať záložne, aby sa rozbil začarovaný kruh kriminality a obťažujúceho správania v lokalitách, kde sa nachádzajú záložne. Naďalej budeme tiež presadzovať, aby štát zabezpečil záchytky pre osoby s problémovým užívaním alkoholu a návykových látok ohrozujúce seba aj ostatných.
Odolnosť a pripravenosť voči krízam
Vďaka pripravovanému programu odolnosti mesta bude Bratislava pripravenejšia čeliť krízovým udalostiam, najmä blackoutu, kyberútokom či prírodným katastrofám. Dokončíme kvalitné kontingenčné plánovanie, spoluprácu jednotlivých zložiek záchranných a koordinačných systémov a osobitne v pôsobnosti mesta zabezpečíme plány odolnosti a pripraveností mestských podnikov na krízové situácie (BVS, OLO, DPB).
Bratislava môže potvrdiť svoj potenciál a byť najzelenším hlavným mestom v Európe. Už dnes vyše polovicu rozlohy Bratislavy zaberá vegetácia. Blízkosť bratislavského lesoparku v Karpatoch, lužných lesov a lesov na Devínskej kobyle, no tiež bohatá sieť parkov a verejných priestorov robia z Bratislavy mesto s mimoriadne kvalitnou a dostupnou zeleňou a vysokou biodiverzitou.
Bratislava – najzelenšie hlavné mesto v Európe
Dlhodobo chránime a rozvíjame naše mestské lesy a naďalej sa budeme usilovať o rozšírenie územia v správe Mestských lesov Bratislava od štátnych Lesov SR. Ide primárne o lesy na Devínskej Kobyle a lužné lesy, čím zdvojnásobíme výmeru mestských lesov v Bratislave. Manažment týchto lesov bude v súlade s vysokými štandardmi mestských lesov so zameraním na ochranu prírody, minimalizovanie ťažby dreva, rozvoj rekreačnej funkcie s dôrazom na bezpečnosť.
V spolupráci so štátom scelíme pozemky štátu na území Mestských lesov a odstránime ruiny na Železnej studničke. Začneme s postupnou rekonštrukciou Železnej studničky od Červeného mosta po dolnú stanicu lanovky, ktorá bude zameraná na opravu infraštruktúry, povodňovú ochranu, ochranu obojživelníkov a na podporu rekreácie a športu.
Spojením viacerých menších aj väčších aktivít a iniciatív pretvoríme Bratislavu na skutočné Mesto na Dunaji, kde ľudia žijú s riekou. Hlavnou prioritou je pokračovanie v napĺňaní vízie Bratislavského dunajského parku, ktorý má potenciál stať sa jedným z najväčších mestských prírodných riečnych parkov v Európe s jeho predpokladanou dĺžkou 28 km na brehu Dunaja pri plnej realizácii. Jeho prvú časť otvárame už v lete 2026 vedľa Starého mosta. Sprístupnením ďalších úsekov vytvoríme nové územia prírodného charakteru, kde sa bude dať tráviť čas kvalitne. Osobitne presadzujeme úpravu brehu Dunaja medzi mostom Apollo a vodáckym klubom Dunajčík tak, aby sa vytvorila opäť známa prírodná pláž Lido, ktorá bude mať rekreačný charakter. Súčasťou vízie je aj aktívne využívanie dunajského brehu na športové účely po vzore viacerých západných miest (napr. Náplavka v Prahe, Parížska Séna, atď.).
V lokalite medzi Bajkalskou a Hraničnou plánujeme začať s výsadbou a tvorbou nového parku v rámci širšej lokality Mlynské nivy. Pôjde o vyše 1-hektárový park. Nové veľké parky sa začnú pripravovať aj v územiach medzi Zimným prístavom a Mlynskými nivami či v území tzv. celomestského centra Petržalka (Nové Lido – South bank). Prevezmeme starostlivosť o významné parky v nových štvrtiach, ktoré dnes slúžia širším skupinám obyvateľov mesta (napr. Slnečnice).
Cielene a postupne obnovíme najstaršie stromové aleje v meste a prispôsobíme ich na klimatickú zmenu, konkrétne pôjde o ulice Štefánikova či Poštová. Rovnako budeme pokračovať v tvorbe zelených ostrovčekov a ďalších vodozádržných opatrení.
Budeme citlivo udržiavať obľúbené lesy okolo Draždiakov a budeme pokračovať v budovaní rekreačnej infraštruktúry – lavičky, smetiaky, ohniská, chodníčky. Našim zámerom je taktiež rozvíjať lesnú pedagogiku v areáli horárne Gejzu Dražďáka a nájsť finančné mechanizmy na vybudovanie ekocentra a zázemia v budove horárne.
Nadviažeme na projekt 10 000 stromov a v meste do roku 2030 vysadíme ďalších takmer 4 tisíc stromov a drevín s cieľom zadržiavania vody a ochladzovania mesta. V rámci tejto aktivity budeme pokračovať v tzv. Zásadných víkendoch, ktoré okrem výsadby stromov plnia funkciu budovania susedských komunít a vzdelávania detí k ochrane prírody. Okrem novej zelene budeme pokračovať vo vysokej intenzite starostlivosti o zeleň v meste a zvýšime aj rozsah výkonov Komunálneho podniku v tejto oblasti.
Odolnosť voči horúčavám
Najviditeľnejším dopadom klimatickej zmeny v Bratislave budú v najbližších rokoch extrémne horúčavy; až 54 % obyvateľov mesta žije v lokalitách tzv. tepelných ostrovov, kde sa koncentruje teplo a je málo tieňa. Tie ohrozujú najmä deti, seniorov, ľudí so zdravotnými problémami, zamestnancov pracujúcich vonku a obyvateľov prehriatych lokalít s nedostatkom zelene a tieňa. V ďalšom období preto mesto na základe dát pripraví balík opatrení pre ochranu zraniteľných skupín počas horúčav, vrátane rozšírenia dostupnosti pitných fontánok, výsadby nových zelených verejných priestorov (tzv. pocketparkov) a zelených alejí. Naším cieľom je v oblasti adaptácie na zmenu klímy vysádzať zeleň najmä v spomenutých tepelných ostrovoch.
Nakladanie s odpadmi
Modernizácia mestského zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) s dôrazom na ekologické riešenia a sebestačnosť mesta je jedným z kľúčových projektov mesta a zároveň jedna z najväčších investícií mesta v histórii. Už dnes dodáva ZEVO pre časť obyvateľov Bratislavy teplo aj elektrinu do siete. Vďaka modernizácii dôjde k rozšíreniu kapacít ZEVO, a preto znížime podiel skládkovaného odpadu na 5 % a súčasne dodáme lacné teplo pre obyvateľov Ružinova.
Zrealizujeme v spolupráci s OLO mestskú kompostáreň na kuchynský a zelený odpad s cieľom efektívne využívať biologicky rozložiteľný odpad produkovaný v Bratislave. Úspešný koncept centier opätovného využitia vecí KOLO rozšírime o vlastnú budovu v areáli OLO na Ivánskej ceste.
Mesto v najbližšom období v súlade s našimi záväzkami v sieti „100 klimaticky neutrálnych miest“ dokončí prípravu novej koncepcie rozvoja tepelnej energetiky Bratislavy v súlade s novou európskou legislatívou a so zameraním na zabezpečenie dodávok tepla.
Energetická efektivita a šetrenie zdrojov
V roku 2027 dokončíme výmenu všetkých bodov verejného osvetlenia na území Bratislavy v súlade s plánom Technických sietí Bratislavy. Vďaka tejto kompletnej modernizácii ušetríme až 1,5 mil eur ročne na energiách. Budeme ďalej pokračovať v dopĺňaní osvetlenia do lokalít, ktoré dnes nie sú súčasťou siete verejného osvetlenia a v skvalitňovaní stĺpov verejného osvetlenia. Ak sa vytvoria legislatívne predpoklady, vo vnútornom meste budeme prioritizovať kotvenie osvetlenia na steny budov, čím uvoľníme verejný priestor pre viac zelene, cyklociest či chodníkov pre chodcov.
Mesto bude vynakladať stabilný ročný rozpočet na znižovanie spotreby energií budov a zariadení vo vlastnom majetku. Energetickú efektívnosť nevnímame ako doplnkovú tému, ale ako základný princíp správy mestského majetku: každé euro investované do dobre vybraných úsporných opatrení znižuje budúce účty mesta a chráni rozpočet pred cenovými výkyvmi. Vďaka energeticky úsporným opatreniam, ktoré povedú k zníženiu spotreby energií v budovách, ušetríme až milión eur ročne.
Dokončíme prípravu dobrovoľného Bratislavského štandardu pre zelené budovy, ktorého cieľom bude podporiť energeticky efektívnu a klimaticky odolnú novú výstavbu v meste a budeme pokračovať v úspešnej spolupráci s miestnymi podnikateľmi pri dobrovoľnom znižovaní emisií a plnení ďalších klimatických cieľov vo formáte Klimatickej výzvy primátora.
Bratislavská zdieľaná fotovoltická elektráreň
Mesto Bratislava spolu so svojimi organizáciami a spoločnosťami má vo svojej správe desiatky budov, ktoré sa dajú využiť na inštaláciu fotovoltických elektrární. Pomocou zdieľania energie sa tieto jednotlivé fotovoltické elektrárne spoja do veľkej zdieľanej elektrárne s výkonom minimálne 4 MW, vďaka ktorej budeme nielen znižovať emisie mesta, ale zabezpečíme tiež poskytovanie niektorých služieb v časoch výpadku energie.
Naše budovy ako sú zimné štadióny, športoviská, domovy dôchodcov, školské zariadenia, sklady, administratíva, depá dopravného podniku majú strechy s desiatkami tisíc m2. Samozrejmosťou bude aj inštalácia batériových úložísk, aby sme dokázali efektívne využiť potenciál elektrárne aj v neskorších hodinách. Investície do elektrárne budú pre mesto návratné vo forme úspor a zvýšenej odolnosti prevádzky.
Slovensko dlhodobo trpí odlivom mozgov – mladých či pracujúcich ľudí, ktorí si nachádzajú svoj nový domov v zahraničí. Je prirodzené, že mladí v zahraničí naberajú vedomosti a skúsenosti, no my chceme, aby svoju budúcnosť videli v živote v Bratislave a aby Bratislava pre nich bola hlavným miestom, kde si budú hľadať stabilný domov. Bratislava pre to má najlepšie predpoklady: súdržnú spoločnosť, medzinárodné aj miestne pracovné príležitosti, výbornú polohu na pomedzí veľkých hlavných miest či vysokú kvalitu života v meste.
Aby sme tomu pomohli, vytvorili sme program spolupráce firiem, výskumných a akademických inštitúcií s mestom „Bratislava, hlavné mesto možností“. V rámci neho vytvoríme množstvo aktivít podporujúcich mladých a ich ambíciu zostať žiť v Bratislave. Budeme sa sústrediť na zlepšenie ponuky rastu a rozvoja mladých ľudí v meste, ako aj podporných vzdelávacích príležitostí. Vytvoríme ďalšie dôvody na vytvorenie si vzťahu s mestom a zmysluplné neformálne trávenie času. Chceme, aby Bratislava bola pre mladých bezpečným, kvalitným a ekonomicky prosperujúcim domovom.
Mesto pre deti a mládež
V meste je stále nedostatok detských ihrísk pre staršie deti, vrátane neformálnych športových ihrísk. Budeme sa preto sústrediť najmä na zvýšenie ich dostupnosti. Existujúce detské ihriská zatienime tak, aby sa dali používať celoročne a deťom nehrozil úpal. Kde to bude technicky možné, doplníme pitné fontánky a WC. Súčasťou iniciatívy je aj otváranie školských dvorov v spolupráci s mestskými časťami.
Zavedieme spoločnú električenku pre dieťa do 15 rokov a rodiča – ak si ročnú električenku kúpi rodič, dieťa dostane električenku zdarma. Podporíme tak udržateľnú mobilitu a nezávislý pohyb detí a mládeže aj formou MHD, ktorá bude pre nich dostupnejšia.
Centrá voľného času a kluby pre mládež umožňujú nielen užitočné trávenie času, tvorbu vzťahov medzi deťmi a mladými, ale aj možnosť mimoškolského vzdelávania a voľnejšej prípravy na budúce povolanie. Pripravíme preto reformu fungovania priestorov centier voľného času a ďalších bezpečných miest pre mladých a postupne budeme zväčšovať ich kapacity. Našim cieľom je prevádzkovať moderné, neformálne nízkoprahové priestory pre deti a mladých ľudí, v ktorých vedia tráviť zmysluplne čas, učiť sa novým sociálnym a technickým zručnostiam, pripravovať sa na zamestnanie a na zvládanie rôznych životných prekážok a poskytovať im tak alternatívu za potulovanie sa po nákupných strediskách.
Dokončíme rekonštrukcie CVČ Hlinická a Gessayova. Taktiež rozšírime ponuku siete neformálnych komunitných a bezpečných priestorov pre trávenie času mladých (napr. v pripravovanom mestskom múzeu so zameraním na totalitné režimy na Beblavého ulici). Súčasťou tejto siete bude aj nízkoprahová služba pre podporu duševného zdravia mladých a s tým súvisiace poskytovanie poradenstva.
Bezpečnosť detí
Mesto dobré a bezpečné pre deti je v konečnom dôsledku mestom lepším a bezpečnejším pre nás všetkých.
V priebehu rokov 2022 až 2026 sa nám podarilo zapojiť 32 škôl v 12 mestských častiach do projektu Mesto pre deti. Zvýšili sme takto bezpečnosť na 37 priechodoch, upravili 13 križovatiek a viac ako 100 miest na ranné a poobedné bezpečné vysádzanie detí z áut do škôl. V dvoch lokalitách sme zaviedli režim školskej ulice. V roku 2026 sme spustili druhé kolo prihláškového programu, kedy sa už komunity škôl a susedstiev do programu hlásia samé. Do konca roku 2030 predpokladáme realizáciu zlepšení verejného priestoru a dopravnej situácie na ďalších 32 školách a rozšírenie programu Mesto pre deti aj o materské školy a stredné školy.
V rámci programu budeme pokračovať v rozširovaní aktivít, akými sú Ulice na hranie a Hracie boxy, ktoré podporujú voľnú hru a zútulnenie susedských verejných priestorov, stmeľujú a budujú miestne komunity.
Pomôžu tomu aj ďalšie podporné aktivity ako napr. využívanie „pešibusu“, aktivity, ktorá spojí komunitu rodičov a žiakov, prispeje k zvyšovaniu bezpečnosti a znižovaniu podielu áut pri školách. Všetko s cieľom zvýšiť bezpečnosť našej budúcnosti – detí.
Mesto pre talent
Budeme ďalej rozvíjať aktivity smerujúce k budovaniu vzťahu mladých k Bratislave, ako napríklad vzdelávacie programy pre mladých či každoročný uvítací program pre nových študentov Student Welcome Weekend, ktorý realizujeme v spolupráci s bratislavskými univerzitami. Vytvoríme aj stážový program pre študentov a absolventov v mestských organizáciách a firmách, vďaka ktorému si budú môcť vyskúšať rôzne role v rôznych prostrediach.
Budeme pokračovať v aktivitách pre podporu a rozvoj miestnej ekonomiky – najmä lákaním zahraničných investícií do Bratislavy cez iniciatívu Invest Bratislava či prípravou podpory pre miestne startupy, aj startupy, ktoré by sa radi relokovali do Bratislavy. Našou ambíciou je z Bratislavy vytvoriť silného partnera pre Viedeň a Brno – tieto mestá spoločne dokážu vytvoriť mimoriadne silný regionálny inovačný trojuholník s potenciálom byť v špičke vo vybraných oblastiach.
Plánujeme intenzívnejšie budovanie vzťahov so slovenskou diasporou, a to najmä v ČR, v rámci čoho budeme v spolupráci s miestnymi zamestnávateľmi (firmy, výskumné inštitúcie) prezentovať Bratislavu ako miesto pre kvalitný život a kariérny rozvoj – súčasťou budú aj konkrétne pracovné príležitosti v Bratislave.
Chceme, aby Bratislava bola mestom pre všetkých a aby ponúkala príležitosti na aktívny život pre všetky vekové kategórie. Má byť starostlivá o svojich najzraniteľnejších obyvateľov a obyvateľky a poskytovať im záchrannú sieť v prípade núdze. V oblasti sociálnych vecí a sociálnych služieb sa budeme preto venovať primárne rozširovaniu dostupnosti a kvality zariadení pre seniorov, vytváraní ponuky pre aktívne starnutie s vysokou kvalitou života či pomoci ľuďom bez domova.
Aktívne starnutie
Na meniacu sa demografiu Bratislavy reagujeme pripravovanou stratégiou aktívneho starnutia a starostlivosti o seniorov. Súčasťou bude nielen zvýšenie kapacít v zariadeniach pre seniorov, ale najmä vytvorenie nového prístupu k aktívnemu starnutiu. Budeme ďalej zapájať seniorov do aktivít v meste, ako napríklad Letná bratislavská univerzita seniorov, ktorej sa zúčastnilo takmer 800 ľudí v roku 2025 či využívanie kapacít priestorov CVČ v doobedných hodinách pre seniorov. Po pilotnom prvom roku Bratislavskej umeleckej seniorskej akadémie (BUSA) v Základných umeleckých školách rozšírime jej kapacity. Zároveň budeme pokračovať v skvalitňovaní ponuky mestských organizácií pre seniorov.
Zvýšime tiež možnosti seniorov a senioriek bezpečne športovať a programom debarierizácie verejného priestoru a MHD zvýšime bezpečnosť pohybu po meste a znížime ich odkázanosť.
Dostupná starostlivosť o seniorov a seniorky
Budeme pokračovať v rekonštrukcii a realizácii bezpečnostných a debarierizačných opatrení v mestských zariadeniach pre seniorov a seniorky (Dom tretieho veku a Gerium). Zariadenie v MČ Lamač prejde transformáciou.
V súlade s Komunitným plánom sociálnych služieb otvoríme nové zariadenie pre ľudí v seniorskom veku na Dlhých dieloch v Karlovej Vsi s kapacitou 40 klientov.
Pre podporu ľudí v seniorskom veku s najvyšším stupňom odkázanosti a ich rodín budeme pokračovať v budovaní nových pobytových zariadení sociálnych služieb.
Ľudia bez domova
Budeme pokračovať v podpore neziskových organizácií, ktoré sa venujú práci s ľuďmi bez domova formou dotačných schém a podpory projektov, ktoré hodnotí odborná komisia.
Vybudujeme dve centrá pre ľudí bez domova s dennou kapacitou 250 ľudí.
Otvoríme nové zariadenie pre seniorov v núdzi s kapacitou 40 miest, čím budeme predchádzať ich prípadnému životu na ulici.
V rámci spolupráce s neziskovým sektorom, ktorý je dôležitým aktérom v implementácii celomestských politík v oblasti pomoci ľuďom bez domova a predchádzaniu bezdomovectva, vytvoríme podmienky pre majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov pod nocľahárňou DePaul, ako aj samotnej budovy.
Bratislava aktívne športuje. Množstvo komunitného života sa spája práve s neformálnymi aj formálnymi klubovými športovými aktivitami – od vodných športov, loptové hry až po cyklistiku a orientačný beh. Ak chceme mať zdravšie a šťastnejšie mesto, potrebujeme aj výrazné športové investície – priniesť príležitosti športovať zdarma alebo cenovo prístupne viac ľuďom.
Medzi najpotrebnejšie investície patria najmä tie do dostupnosti športovej infraštruktúry, propagácie aktívneho životného štýlu naprieč všetkými sociálnymi a vekovými skupinami a do transparentnej dotačnej športovej politiky. Súčasťou nášho programu je preto rozvoj a podpora otvorených športovísk (Cvičká, priestory pre mestské športy, otváranie existujúcich ihrísk), debarierizácia športovísk, obnova staršej športovej infraštruktúry a budovanie nových športových hál či plavární. Základom je pretvoriť Bratislavu na mesto, kde má každý obyvateľ dostupné športovisko do 15 minút chôdze od domu. Pohyb však budeme integrovať nielen do novej športovej infraštruktúry, ale aj priamo do každodenného života na ulici, v práci a na verejných priestranstvách. Napokon sa chceme venovať aj tvorbe priestorov, kde sa aktívny oddych spája s pasívnym oddychom. Celoročné plávanie a mestské sauny umožnia Bratislavčanom a Bratislavčankám otužovať sa, aj vypnúť a venovať sa psychohygiene.
Dostupná a bezpečná športová infraštruktúra
Pri budovaní dostupnej športovej infraštruktúry sa v spolupráci so štátom a športovými zväzmi zameriame na tieto kľúčové projekty, ktoré sú nadmestského významu:
Spomedzi mestských projektov sa budeme sústrediť najmä na:
Podpora aktívneho a zdravého životného štýlu
Školské športové dvory sú mimoriadne dostupnou športovou infraštruktúrou, ktorá doobeda slúži deťom, no poobede je často uzavretá. Hoci mnoho mestských častí školské dvory otvorilo, je potrebné vyriešiť niektoré prevádzkové aspekty brániace využívaniu všetkých dvorov. Spolu s partnermi (MČ a BSK) spustíme program „Otvorené školské dvory“ na podporu otvárania školských športových areálov po vyučovaní a cez víkendy pre verejnosť.
Zmodernizujeme podporu detí a mládeže pri organizovanom športe cez bratislavskú aplikáciu. Jednotná digitálna platforma umožní všetkým nájsť na mape a rezervovať si športovisko, vrátane možnosti prihlásiť dieťa do klubu.
Budeme rozvíjať transparentnú dotačnú politiku a podľa možností ekonomiky zvýšime rozpočet dotácií pre podporu športu. Zavedieme jasné a merateľné pravidlá financovania športových klubov na území mesta, ktoré budú zohľadňovať veľkosť členskej základne (prioritne mládeže), úspechy a inkluzívne projekty.
Mesto sa aktívne zapojí do organizácie a spoluorganizácie športových podujatí ako sú Beh Devín – Bratislava, Bratislavský maratón či iné behy v meste (napr. BMD, Pohár Bratislavy, BA Cena za šport, Plavecký maratón a pod.). Budeme sa taktiež podieľať na ME v hádzanej žien 2026, MS v hokejbale a MS v hokeji 2029.
Kultúra na Slovensku zažíva ťažké časy, v Bratislave bude mať aj naďalej otvorené dvere a dôstojné zdroje na rozvoj a rast. Príspevok kultúry k budovaniu demokratickej a otvorenej spoločnosti, kultivácii spoločnosti a posilňovaniu komunít je nespochybniteľný. Bratislava chce byť lídrom v podpore kultúry na Slovensku. Budeme preto pokračovať v rozvoji kultúrnej infraštruktúry a systémovom poskytovaní dotácií na nezriadenú kultúru a komunity.
Rozvoj kultúrnej infraštruktúry
V rozvoji kultúrnej infraštruktúry sa budeme sústrediť najmä na znižovanie investičného dlhu na existujúcich mestských pamiatkach, no tiež na tvorbu nových kultúrnych priestorov či pamiatkovu obnovu.
Systematická podpora kultúry a identity mesta
Budeme pokračovať v systematickej a finančnej podpore nezriaďovanej kultúry a komunít prostredníctvom Nadácie mesta Bratislava a programu podpory strategických kultúrnych podujatí, ktoré významne prispievajú k formovaniu identity mesta. Našou ambíciou je v závislosti od príjmovej stránky rozpočtu mesta tieto príspevky každoročne zvyšovať. Budeme tiež vytvárať nové menšie aktivity podporujúce formovanie zdieľanej identity mesta.